Služby

Kontrolujeme čistotu paliva!



Nafta je uhľovodíkový kokteil...

04.01.2009, 19:01, Agát Diesel s.r.o

     Nafta predstavuje zmes uhľovodíkových frakcií, t.j.látok získaných viacstupňovou destiláciou ropy s bodom varu približne od 160 °C do 360 °C. Vyrába sa v rafinériách destiláciou ropy v zariadeniach nazývaných destilačné kolóny (veže).


naftaZ chemického hľadiska ide o zmes acyklických a cyklických uhľovodíkov obsahujúcich v molekule 9 až 22 atómov uhlíka (acyklické - uhľovodíky s lineárnym alebo rozvetveným reťazcom; cyklické - uhľovodíky s uzavretým reťazcom). Svojim kvalitatívnym zložením je približne z dvoch tretín totožná s petrolejovou frakciou. Zvyšok objemu tvorí uhľovodíková frakcia nazývaná plynové oleje. Vďaka veľmi dobrým nízkoteplotným vlastnostiam je podiel petrolejovej frakcie v zimnej nafte zámerne väčší, v letnom období naopak menší. Hustota nafty sa pri teplote 15°C pohybuje v rozmedzí 0,80 až 0,845 kg na jeden liter paliva. Znamená to, že má o 16 až 20% menšiu hustotu než voda, a preto nafta pláva na jej povrchu. Hustotu nafty ovplyvňuje jej chemické zloženie a podiel jednotlivých frakcií. S rastúcim podielom petrolejovej frakcie hustota klesá, zatiaľ čo s narastajúcim podielom plynových olejov hustota nafty rastie.

Pre praktické využitie nafty ako paliva vznetových motorov je potrebné upraviť namiešaný produkt petrolejovej frakcie a plynových olejov rôznymi typmi prísad (aditív). Medzi tie najvýznamnejšie patria:

 

x zvyšovač cetánového čísla

x mazivostné prísady

x detergenty a disperzanty

x inhibítory korózie

x antioxidanty

x deemulgátory

x depresanty

x vodivostné prísady

x deaktivátory kovov

x prísady proti peneniu

 

Požiadavky normy STN EN 590: 2009 na kvalitu motorovej nafty

 Sledovaný parameter
Jednotka Limity Skúšobná metóda
min. max.
 Cetánové číslo - 51 -  EN ISO 5165
 Cetánový index -  46  -  EN ISO 4264
 Hustota pri teplote 15 °C  kg/m3  820  845  EN ISO 3675, EN ISO 12185
 Polycyklické aromatické uhľovodíky  % (hm.)  -  11  EN 12916
 Obsah síry  mg/kg  -  10

 EN ISO 20846         EN ISO 20884

 Bod vzplanutia  °C  55  -  EN ISO 2719
 Karbonizačný zvyšok
 (z 10 % destilačného zvyšku)
 % (hm.)  -  0,30  EN ISO 10370
 Obsah popola  % (hm.)  -  0,01  EN ISO 6245
 Obsah vody  mg/kg  -  200  EN ISO 12937
 Celkový obsah nečistôt  mg/kg  -  24  EN 12662
 Korózia na medenom pliešku
 (3 hodiny pri teplote 50 °C)
 stupeň
korózie
  
trieda 1
 EN ISO 2160
 Oxidačná stálosť  g/m3  -  25  EN ISO 12205
 Mazivosť, korigovaná priemerná hodnota šírky oderovej stopy (wsd 1,4) pri 60 °C  µm  -  460  ISO 12156-1
 Viskozita pri teplote 40 °C  mm2/s  2,0  4,5  EN ISO 3104
 Obsah metylesteru mastnej kyseliny (FAME)   % (obj.)  -  7  EN 14078
 Destilačná skúška
 % (obj.) destilátu do teploty 250 °C  % (obj.)   -  65  
 EN ISO 3405
 
 
 % (obj.) destilátu do teploty 350 °C  % (obj.)  85  -
 95 % (obj.) predestiluje do teploty  °C  -  360

 

Syntetická nafta
Popri klasickej nafte vyrábenej z ropy, ktorá v súčasnosti predstavuje absolútnu väčšinu produkcie vo svete, vyrába sa aj tzv. syntetická nafta. Jej produkcia ďaleko zaostáva za množstvom vyrobenej klasickej nafty, ale počíta sa s ňou do budúcna ako s alternatívnym palivom pre vznetové motory. Syntetická nafta sa vyrába zo zemného plynu spôsobom nazývaným Fischer-Tropschová syntéza alebo tiež technológia GtL (Gas to Liquid). K jej výrobe však perspektívne môže poslúžiť aj biomasa či bioplyn. Kvôli vysokým nákladom na výrobu sa v súčasnosti vyrábaná syntetická nafta využíva najmä ako vysokohodnotná prímes do klasickej motorovej nafty, čím sa významne vylepšujú jej vlastnosti. Zo štandardnej nafty sa tak stane nafta s nadštandardnou kvalitou, za ktorú si však motoristi musia priplatiť. Syntetická nafta neobsahuje žiadnu síru ani aromatické uhľovodíky a disponuje vysokým cetánovým číslom na úrovni 70-80 jednotiek (oproti klasickej nafte s bežnou hodnotou CČ 51-55).  Zvláštnosťou je vzhľad syntetickej nafty, ktorý má charakter čírej kvapaliny na prvý pohľad na nerozoznanie od vody. Má priaznivejšiu emisnú bilanciu vrátane menšieho množstvo tuhých častíc v spalinách, preto v zmesi so štandardnou naftou šetrí životné prostredie a predlžuje životnosť katalyzátora i filtra pevných častíc.

rafinériaV kontexte ekologických požiadaviek kladených Európskym spoločenstvom na rafinérie a ich produkty spolu s požiadavkami výrobcov motorov, musí motorová nafta dnešných dní spĺňať celý rad prísnych požiadaviek. Sleduje sa množstvo parametrov: podiel jednotlivých uhľovodíkových frakcií, chemické a mechanické znečistenie, fyzikálne vlastnosti a vlastnosti ovplyvňujúce kvalitu spaľovania, ale aj skladovateľnosť, požiarna bezpečnosť atď. Z veľkej časti tieto požiadavky sumarizujú európska norma EN 590 a smernica EU 98/70/EC. V súvislosti s menovanou smernicou je zaujímavou informácia o nariadení platnom od 1.1.2009 o ďalšom požadovanom znížení obsahu síry v motorovej nafte z doterajších 50 mg/kg (0,005% hm. alebo 50 ppm) na max. 10 mg/kg (0,001% hm. alebo 10 ppm). Prestávame tak hovoriť o nízkosírnej nafte a začína sa hovoriť o bezsírnom palive.

 

     Na ceste ekologizácie palív a pod tlakom požiadaviek Európskeho spoločenstva, spustila spoločnosť Slovnaft a.s. ešte koncom roka 2004 novú hydrogenačnú linku pre rafináciu palív, prostredníctvom ktorej zabezpečuje výrobu bezsírnej nafty (angl. sulphur free- skratka SF) s obsahom len 0,001% (m/m).
 

Návrat hore

 

Vytlačiť stránku

Bosch
Delphi
Stanadyne
Continental
Denso
Motorpal